Minisocha Rezsőa Seressa víta návštevníkov kultúrneho priestoru YUK

Centrum Komárna obohatilo ďalšie umelecké dielo. Pri vstupe do kultúrneho priestoru YUK v pivničných priestoroch Dôstojníckeho pavilónu pribudla minisocha Rezsőa Seressa, autora svetoznámej piesne „Smutná nedeľa“. Dielo sochára Gábora Cecha pripomína skladateľa, ktorý v Komárne prežil detstvo, zaznamenal prvé hudobné úspechy a kedysi hrával na klavíri práve v pivnici tejto historickej budovy.

Minisocha vznikla z iniciatívy mestského kultúrneho strediska s cieľom pripomenúť skladateľa, ktorého život a tvorba sú späté s Komárnom. Jej umiestnenie má osobitný význam: v polovici 20. rokov minulého storočia pôsobil Seress ako klavirista v bare v jednej z pivničných miestností Dôstojníckeho pavilónu.

Rezső Seress, vlastným menom Rezső Spitzer, sa narodil 3. novembra 1899 v Budapešti, detstvo však prežil v Komárne. V mladosti sa chcel stať hercom. V roku 1924 sa vrátil do Komárna, ktoré už v tom čase patrilo Československu, a začal sa venovať skladaniu hudby.

Aktívne sa zapájal aj do miestneho hudobného života a vystupoval na podujatiach Robotníckeho spevokolu Egyetértés. V hudobných začiatkoch mu pomáhal Viktor Schmidt, neskorší zbormajster Komárňanského speváckeho združenia a Robotníckeho spevokolu. Svoju prvú úspešnú pieseň „Ešte jednu noc…“ (Még egy éjszaka…) skomponoval v Komárne v roku 1924. Často tvoril na Alžbetinom ostrove pri klavíri svojho priateľa. Hrával aj v miestnom kine Moderna, kde hudobne sprevádzal nemé filmy.

V roku 1929 sa natrvalo presťahoval do Budapešti. Svetovú slávu mu priniesla pieseň „Smutná nedeľa“ (Szomorú vasárnap), ktorú skomponoval v roku 1933. Preložili ju do 28 jazykov a preslávila sa v 140 krajinách sveta. Do svojho repertoáru ju zaradili aj Billie Holiday, Louis Armstrong, Bing Crosby či Ray Charles.

Medzi jeho ďalšie známe piesne patria „Majme sa radi, deti“ (Szeressük egymást, gyerekek), „Poď, môj psík Bodri“ (Gyere, Bodri kutyám) či „Platím, pán vrchný“ (Fizetek, főúr).

Seressov život poznačili tragické udalosti druhej svetovej vojny a holokaustu. Počas komunistického režimu sa neskôr ocitol v úzadí. Zomrel v Budapešti v roku 1968. V severnej časti Komárna nesie od roku 1992 jeho meno ulica.

Minisocha prepája skladateľov príbeh so súčasným kultúrnym životom mesta. Takmer sto rokov po tom, čo Seress hrával na klavíri v pivnici Dôstojníckeho pavilónu, si ho návštevníci môžu pripomenúť na rovnakom mieste – pri vstupe do YUK Kultúrpointu. Dielo zároveň pripomína, že s Komárnom sú späté životné príbehy viacerých svetoznámych osobností.

Zdroj: komarno.sk