Bude mať kto chodiť do našich škôl? Pôrodnosť v okrese rapídne klesá, Komárno sa už pripravuje na zmeny

Mesto Komárno a okolité obce stoja pred neľahkou výzvou. Do školských lavíc sadá z roka na rok čoraz menej detí. Radnica preto nezaháľa a iniciovala spoločné stretnutie s riaditeľmi škôl a starostami z nášho okresu, aby sa na tento nepriaznivý demografický vývoj pripravili včas a spoločne našli riešenia, ako udržať kvalitu vzdelávania v našom regióne.

Stretnutie zvolal primátor mesta a podrobnú analýzu situácie odprezentoval viceprimátor Komárna Ondrej Gajdáč. Hlavnou témou bol klesajúci počet narodených detí, ktorý onedlho výrazne zasiahne naše základné aj materské školy. Okrem toho samosprávy trápia aj nové legislatívne zmeny a čoraz náročnejšie financovanie.

Čísla, ktoré nepustia: Detí je o tretinu menej

Nejde pritom o žiadny krátkodobý výkyv, ale o dlhodobý trend, ktorý súvisí so starnutím obyvateľstva a úbytkom žien v reprodukčnom veku. Štatistiky sú neúprosné: kým v roku 2015 sa v Komárne narodilo 271 detí, v uplynulom roku 2025 to bolo už len 165 detí. Ide o obrovský pokles až o 39 %.

Podobne je na tom aj celý komárňanský okres. Za posledných desať rokov tu počet narodených detí klesol z 914 na 596, čo je úbytok o 35 %. Ročne sa tak v našom okrese narodí v priemere o vyše 30 detí menej.

„Nechceme žiadne katastrofické scenáre naznačovať. Vôbec nie. Ale sú to fakty a sú to problémy, s ktorými sa vy už boríte, aj my sa boríme, je to znižujúci sa počet žiakov v školách, znižujúci sa počet žiakov v triedach,“ prihovoril sa prítomným zástupcom samospráv viceprimátor Ondrej Gajdáč. Ako dodal, je kľúčové s týmito presnými číslami pracovať a včas sa na ne pripraviť.

Pocítia to škôlky aj základné školy

Znížená pôrodnosť sa o niekoľko rokov priamo prejaví v prázdnejších triedach. Odhady mesta ukazujú, že v školskom roku 2031/2032 by malo do prvých ročníkov v Komárne nastúpiť už len 165 detí. Pre porovnanie, v roku 2022/2023 to bolo 271 prvákov, z ktorých sa otvorilo 11 tried. O pár rokov by toto číslo mohlo klesnúť len na 7 tried.

Ešte rýchlejšie sa tento problém ukáže v našich materských školách. Očakáva sa, že do roku 2031 klesne počet škôlkarov v Komárne zo 781 na 532, čím by sa počet tried (skupín) zredukoval zo súčasných 39 na 27.

Menej detí = menej peňazí od štátu

Prázdnejšie triedy znamenajú pre mestá a obce obrovský finančný škrt cez rozpočet. Školy sú totiž financované „na hlavu“ (tzv. normatívne financovanie). Ak je však v triede namiesto 25 detí len 15, škola stále musí zaplatiť učiteľa a zabezpečiť kúrenie či svietenie, no od štátu dostane podstatne menej peňazí. Obce už dnes musia školy dofinancovávať z vlastných rozpočtov.

Situáciu podľa viceprimátora komplikujú aj nové zákony platné od januára 2026 (zákony č. 321/2025 a 322/2025). Tie menším obciam znížili takzvaný veľkostný koeficient z 1,49 na 1,42, čo pre ne znamená ďalší výpadok financií. „Ja som dosť veľký kritik školskej legislatívy, pretože som s ňou pracoval naozaj 40 rokov a ani snáď nepoznám zmenu, ktorá by priniesla niečo pozitívne v školstve, ale musíme s tým žiť,“ zhodnotil otvorene Gajdáč.

Aké sú riešenia pre náš región?

Samosprávy sa musia spojiť a hľadať nové modely. Okrem šetrenia na prevádzke budov prichádza do úvahy takzvané horizontálne zlučovanie (spájanie dvoch poloprázdnych tried do jednej), alebo vertikálne zlučovanie, kedy sa napríklad materská škola spojí so základnou školou do jednej inštitúcie, čo by pomohlo ušetriť najmä na energiách. Dlhodobým cieľom by podľa vedenia malo byť aj zvyšovanie atraktivity mesta a celého okresu pre mladé rodiny.

„Ideme s optimizmom a s úsmevom na tvári ďalej a pevne veríme, že celá situácia bude riešiteľná k spokojnosti všetkých nás, našich detí a rodičov,“ uzavrel stretnutie na pozitívnu nôtu Ondrej Gajdáč.